Ján Bakoss
- * 31. marec 1895, Pukanec - † 31. január 1945, Martin, pochovaný v Banskej Bystrici
- Náboženský spisovateľ, redaktor, protifašistický bojovník
Bakossovci
- otec: Michal Bakoss
- matka: Anna rod. Gombkötőová
Priezvisko Bakoš je na Slovensku veľmi rozšírené. Pukanskí Bakošovci pochádzajú z Devičian (Dolný Prandorf). Svoj pôvod odvodzujú od šľachtického rodu z Bakosfalvy v Sedmohradsku. U niektorých z pukanskej vetvi je známa mimoriadne vysoká vzdelanostná úroveň. V Bratislave z ich rodu pôsobilo, respektíve pôsobia 4 vysokoškolskí profesori.
Anna Koričanská, rodená Gracová (Gracza), manželka niekdajšieho pukanského evanjelického farára Viliama Koričanského, vnučka Juraja Bakoša a Anny rodenej Bázlikovej ako 79 ročná v roku 1985 spísala Kroniku rodu Bakošovcov. Na tento rukopis nadviazal a svoju prácu o ďalšie poznatky obohatil pravnuk Michala Bakoša, profesor Dušan Bakoš, ktorý je už druhé funkčné obdobie dekanom Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Genealógiu ďalších pukanských rodín v širšom zábere spracováva aj Ľudmila Ponická rod. Schwarzová zo Zvolena, pravnučka Juraja Bakoša a Anny Bázlikovej. Zoznam tých, ktorí sa tejto téme venujú by bol rozsiahly a iste všetkých ešte nepoznáme. Nielen spomenutí, ale i mnoho ďalších sa nachádza na uvedenej pomyselnej pukanskej rodovej magistrále.
Otec Ľubice Bakossovej Martin Bakoss doktor práv, publicista, bol vedúcim pracovníkom Slovenského rozhlasu v Bratislave. Niesol zodpovednosť napr. aj za to, že Viliam Záborský zarecitoval na vlnách éteru v osudové ráno 21.augusta 1968 báseň "Mor ho!" ako vyjadrenie odporu proti začínajúcej sa okupácii. Z tohoto dôvodu a celkove za svoje zásadové postoje bol Martin Bakoss v čase normalizácie postihnutý. Bol prostredným, dôstojným synom svojho otca - martýra.
Otec Martina Bakossa, Ján Bakoss ako výrazná osobnosť vzdelanca, vlastenca, kňaza, bol známy svojim silným sociálnym cítením. Jeho životnú dráhu ovplyvnili okrem matky, znamenití pukanskí učitelia a evanjelický farár Martin Bujna (1845-1923).
Ján si zmenil fonetiku písania svojho priezviska. Po maturite v marci 1915 a začatí teologického štúdia, bol ešte v tom istom roku poslaný na ruský front, kde bol ranený. Teologické štúdium skončil v roku 1920. V roku 1924 sa oženil s Elenou rodenou Schwarzovou, jednou z troch dcér pukanského advokáta, národovca, Jána Schwarza.
Pozoruhodná je aj jeho publikačná činnosť, ktorá predstavuje okolo 500 príspevkov v rozličných časopisoch. Počas 9 rokov redigoval týždenník Evanjelický posol spod Tatier, do ktorého svojimi kresbami prispieval i vtedajší žiak pukanskej meštianskej školy Vladimír Bahna, neskorší známy filmový režisér.
Aktivity Jána Bakossa kulminovali v Banskej Bystrici, kde bol od roku 1935 evanjelickým farárom, neskoršie i seniorom. Podľa vzoru Martina Bujnu založil cirkevný fond (Skrytá bieda). V období vojnovej Slovenskej republiky zachránil pred deportáciou mnoho židovských spoluobčanov tým, že ich pokrstil a deti umiestňoval v cirkevných sirotincoch. Zúčastnil sa tiež príprav SNP a stal sa členom Revolučného národného výboru. Po potlačení SNP sa skrýval u svojho švagra Teodora Schwarza, lekára v Martine (neskoršieho profesora na Lekárskej fakulte v Košiciach), kde ho, údajne na základe udania, zaistilo gestapo a 31.1.1945 bol popravený. V Banskej Bystrici je po ňom pomenovaná ulica. Jeho najstarší syn Ivan, poslucháč medicíny, zomrel 2. apríla 1945 zranený črepinou, snáď poslednej míny, ktorá dopadla na Banskú Bystricu. Najmladší syn Pavel je profesorom na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Otec Jána Bakossa, Michal Bakoš sa v Pukanci vyučil čižmárskemu remeslu. Tam sa aj oženil s Annou Gombkötőovou (v Pukanci ich volali Gomketi), s ktorou mali okrem spomenutého Jána, ešte aj staršieho syna Michala, čižmára a dcéru Annu. Z bádaní Dušana Bakoša je možné sa dozvedieť, že Michal bol v poradí 8. dieťaťom z 12-detnej rodiny rodičov Jána Bakoša a Estery Ciglanovej (Cziglan), ktoré sa im narodili v Devičanoch (Dolný Prandorf) v rokoch 1845 - 1867. Estera Ciglanová bola dcérou pukanského hrubokrajčírskeho cechmajstra Jána Ciglana a Judity, rodenej Krumpovej.
Michala charakterizuje Dušan Bakoš ako vysokého muža "prchkej, výbušnej a panovačnej povahy, s bohatou šedivou bradou, s prísnym výrazom očí, umocneným mohutným obočím". Rád rečnil, preto ho volali "Aponi" (podľa uhorského ministra školstva grófa Apponyiho). Opakom jeho autoritatívnej povahy bola jeho tichá, láskavá a pracovitá manželka.
Brat Michala Bakoša, o dva roky mladší Juraj Bakoš sa v Pukanci tiež vyučil za čižmára. Anna Koričanská ho opisuje ako pracovitého človeka, ale tiež vznetlivej povahy. Rád písal a rečnil. Bol by rád aj študoval, ale finančné pomery mu to nedovolili. Oženil sa s Annou Bázlikovou8) s ktorou mali dcéry Annu a Katarínu.
Pri našom rodovom putovaní sme sa sobášom Juraja Bakoša s Annou Bázlikovou dostali do rodiny Bázlikovcov.